Ying Akila de Li

• Meno psíka: Ying Akila de Li
• Pohlavie psíka: fena
• Rasa psíka: Nemecký ovčiak
• Zvláštne znaky: Žiarivo žlté oči
• Farba psíka: Je to na obrázku
• Obľúbené jedlo: Mäso
• Obľúbená hračka: tenisová lopta
• Minulosť psíka:
Bol december a vonku fúkal silný vietor keď sa v malom drevenom dome v strede Ázijského lesa narodili štyri šteňatá rasy nemecký ovčiak. Všetky boli úplne obyčajnej hnedej farby. Teda až na dve. Jeden zo psov bol viac do biela ako do hneda a ďalší bol úplne čierny. Všetci mali žiarivé žlté oči ako ich matka (Miwa). Keď sa majiteľ vrátil domov, čakalo ho prekvapenie. Miesto jednej tehotnej feny mal v dome štyri šteňatá a ich matku. Samozrejme ako prvé psi skontroloval. Či sú v poriadku a podbne (tie kecy tu nebudem rozoberať lebo to by bolo na dlho). Potom však prišlo vyberanie mena. Dva hnedé psi (fena a pes) pomenoval Miyumi a Akiro. Čo však s tými dvoma fenami? Nedokázal vymyslieť žiadne meno až mu nakoniec napadlo niečo nie veľmi originálne no výstižne. Rozhodol sa, že feny pomenuje Ying a Yang. A tak mal v dome šteňatá: Miyumi, Akira, Ying, Yang a ich mamu Miwu.
Bol to presne rok po tom čo sa narodili tie malé chlpaté guľôčky v dome kde teraz sedeli. Aj teraz ako aj vtedy bola vonku veľká fujavica. To však teraz už ročným šteňatám nezabránilo šantiť sa. V tejto chvíli sa naťahovali o akýsi uzol a ich matka ktorá ich sledovala veľkými očami, ležala na koberci. Majiteľ sedel v kresle a čítal si akúsi knihu. Odrazu niekto zaklopal na dvere. Muž sa postavil a bez mihnutia oka dvere otvoril. Dnu sa vrútili akýsi dvaja mladíci. Šteňatá sa prestali naťahovať, vycítili, že niečo nieje v poriadku. Jediný kto ich navštevoval bol ich majiteľa priateľ ktorý mal podobný dom len o dva kilometre ďalej. Miwa sa postavila a zavrčala na mladíkov. Tí si ju však nevšímali iba zamkli dvere. "Kde sú tie prachy?!" vyštekli. "Tie... ehm peniaze mám no... tie peniaze sú ale..." "Kde sú tie prachy?!!" opýtali sa opäť o niečo zúrivejšie. "Nemám ich pri sebe... Zajtra vám ich dám" hneď na to ako to majiteľ dopovedal, na jeho líci pristála ruka jedného z mladíkov a zložila ho k zemi. Miwa využila chvíľkovú nepozornosť mladíkov, zobrala šteňatá do papule a rozbehla sa preč. Jeden z mladíkov chcel do feny kopnúť no netrafil sa a Miwe sa podarilo ujsť a vo fujavici sa aj jednoducho skryť.
Je to pár mesiacov odkedy všetci piati blúdili ulicami Tokya a hľadali akýchsi milých ľudí ktorý by si ich adoptovali. Jediný kto sa o psi však zaujímal bol jeden pán z útulku ktorý psi neustále sledoval. Tento deň vyzeral ako úplne obyčajný. Dopadlo to však úplne ináč. Ten pán si psi vystriehol, prišiel ku nim s dodavkou a spolu so svojimi ďalšími troma kolegami začal psi chytať. Trvalo im dobrú hodinu kým psi chytili no nakoniec sa im to podarilo a o 15 minút už psi sedeli zavreté v klietke. Je pravda, že im tam nič nechýbalo. Vodu mali, jedlo tiež, so psami sa prechádzalo no každý jeden zo psov sa túžil dostať z tej klietky von a už do nej nikdy nevliesť. A to sa raz podarilo Ying.
Mala dva roky keď ku jej klietke pristúpila akási usmievajúca sa žena a prepchala ruku cez mreže aby ju poškrabala za uchom. Ying si doteraz pamätá ako to povedala. "Akože sa volá?" opýtala sa. "Všetci sme ju tu volali Akira no po nájdení jej nebohého majiteľa sme zistili jej pravé meno. Je to Ying" smutne sa usmial muž. "Takže Ying, dúfam, že si ma obľúbiš lebo mne sa páčiš už teraz" pousmiala sa. "Beriem si ju domov" zahlásila a tak aj urobila.
Trojročná Ying s úsmevom predvádzala kotrmelce pred publikom ktoré jásalo a hýkalo. Za ten rok čo opustila svoju rodinu sa stala veľkou psou hviezdou. Vyhrávala výstavu za výstavou, občas sa objavila v nejakej reklame o psoch a bola veľkou obľúbenkyňou starých dám v dome dôchodcov. A tak sa z nej stala úspešná výstavová slečna.
Ying si práve si obzerala záhradu svojho nového domu kde by sa mala usadiť na trvalo. Bol to jednoduchý sivý dom ktorý sa nachádzal niekde na kopci. O pár metrov vedľa boli ďalšie domy z ktorých sa často ozývalo štekanie. *Tu sa mi páči* preletelo jej hlavou a postavila sa. Ak by sa psi vedeli usmievať, Ying by sa usmievala ako štvornohý mesiačik na hnoji. A tak sa teda s tým imaginárnym úsmevom pobrala za svojou majiteľkou.
V tom novom dome žila už dva mesiace no toto bola od presťahovania sa jej prvá súťaž. Ako to väčšinou býva, aj teraz bola ku neznámym psom sarkastická a nie veľmi milá. Neznámym ľuďom a psom neverila a ťažko sa stane niekto jej dobrým priateľom. V ten deň však spoznala niekoho kto sa navždy usadil v jej chladnom srdci. Pomaly sa s majiteľkou predierala davom. Kým ju majiteľka zapisovala do sútaže, Ying si všimla akéhosi psa ktorý sa jej zdal akýsi povedomí. Ying mu však nevenovala pozornosť možno sa jej len na niekoho podobal. Sue (tak sa volala jej majiteľka) Ying zobrala a spoločne čakali na to kým na nich víde rada. Sue sedela na stoličke a Ying bola vedľa nej keď tu odrazu ku nej pristúpil ten pes. "Zdravím susedka" zazubil sa a Ying hneď pochopila odkiaľ ho pozná. "Ahoj" prekrútila očami. Chvíľu bolo ticho až kým pes neprehovoril. "Moje meno je Dresden Don von Dascheschöß pre priateľov Don" povedal hrdo. "Chceš za to vyznamenanie?" otočila ku nemu Ying hlavu. "Nie ďakujem no dostaneš ho ty ak to moje meno zopakuješ" "Dresden Don von Dascheschöß pre priateľov Don" Ying opäť prekrútila očami no hneď na to sa zasmiala. A tak sa začalo ich nekonečné priateľstvo.
Ako to vyzerá s Ying teraz? Má 4,5 roka, úžasného priateľa, milú majiteľku a občas si víde aj na nejakú tu výstavu. Sarkastické poznámky a zlomyselné pohľady pri neznámych nezmizli no keď je s Donom znamená to, že je to správny čas na schuti sa zasmiatie. A to je Ying.
• Miesto žitia: -Dom s veľkou záhradou ktorá je za ním
• Vek psíka: 4, 5 roka
• Foto: Ying
• Meno majitela: Sue Akiyama