Hasco

Meno psíka: Hasco
• Pohlavie psíka: Pes
• Rasa psíka: Belgický ovčiak-Malinois; no nie je čistokrvný
• Zvláštne znaky: Dlhá jazva na prednej pravej labke
• Farba psíka: Hnedo-čierno-biela
• Obľúbené jedlo: Zje hocičo
• Obľúbená hračka: Nemá hračky
• Minulosť psíka: Hasco sa narodil na ulici spolu s jeho bratom. Hascov otec bol nejaký pouličný pes, ktorý mal rád jeho mamu, no o šteňatá nemal záujem a akonáhle sa Hascovej mame narodili, on ušiel preč. Hascova mama bola taktiež fena, ktorá žila na ulici. Postupom času Hasco aj jeho jeden brat rástli, no jeho brat sa nad neho vždy povišoval a neustále sa bili. Mama ich ale vždy udobrila, ale Hasco ho aj tak nemal rád, iba trochu, lebo predsa, bol to jeho brat. Postupom času si mama rozumela najviac s jeho bratom, Hasco nechápal, že prečo a bol z toho sklamaný. Brat ho potupoval a ešte ho aj mama mala radšej.
Jeden deň sa Hasco opäť bil s jeho bratom, no na nesprávnom mieste, na ceste. A stala sa katastrofa. Po ceste sa akurát vyrútilo auto spoza rohu a presne, keď Hasco od seba odsotil brata, ktorý mu trhal ucho a jeho brata zrazilo. Názov zostal zarazený, nevedel, že čo má robiť, mama v tom čase akurát hladala potravu, takže tam nebola. Prvá jeho myšlienka bola, že čo teraz spraví a rýchlo sa k nemu rozbehol. Vydesene sa ho spýtal ,,Si v poriadku?" a jeho brat neodpovedal. Šťuchol do neho labkou a ani sa nepohol. Bol vydesený a ešte mama. ,,Čo si pomyslí mama?!" pýtal sa sám seba. Nahrnuli sa mu slzy do očí a plakal nad bezvládnym telom jeho brata. V tom pribehla mama s ulovenou krysou, "Hasco?" spýtala sa ho a nechápavo sa pozerala. Hasco na ňu vrhol vydesený pohľad s očami plnými slzami a jeho mama nevedela uveriť tomu, čo vidí. Nechcela to vidieť. Rozplakala sa padla na zem. Nezmohla sa ani na jediné slovo. Hasco jej chcel pomôcť, ale nevedel ako. Jeho brata už oživiť nevie. "Mami..." prehovoril Hasco a pozrel sa na ňu. No jeho mama zareagovala takz ako nečakal. "Hasco, ty si zabil svojho brata! Si vrah! Zmizni mi z očí! Nechcem ťa už nikdy vidieť!" kričala a Hasco sa jej to snažil vysvetliť, no nenechala ho. Neustále len kričala, až Hasco ušiel a stratil sa jej z očí tak, ako si priala. Plakal celú cestu ako bežal, až narazil do človeka-do muža. Muž sa pozrel na Hasca, na malé vydesené šteňa, ktoré blúdi samé v uličkách. A tak ho chytil na ruky a zobral si ho. Hasco bol vylakany, nikdy ho nedržal žiadny človek. Až dorazili k mužovi domov. Muž ho pustil a sadol s k TV. Hasco si prezeral jeho dom a kňučal, bol hrozne hladný. Muž sa postavil a pozrel sa na Hasca a napadlo mu, že mu donesie jedlo. Do nádoby mi dal guláš, pretože iné jedlo nemal a do druhej vodu. Muž si Hasca neplánoval nechať lebo sa o neho nebude mať čas starať, no stal sa opak-Hasco zostal u neho.
V jeden deň mu muž postavil voliéru, do ktorej ho zavrel. Hasco ho nevidel celé dni, iba keď mu doniesol jedlo a vodu. Hrozne sa tam nudil a bolo to pre neho iba trápenie. A tak mu napadlo, že keď mu muž donesie jedlo, tak ujde. Lenže muž nešiel. Hasco bol už aj hladný, ale on nikde. Bol už večer a Hasco ležal vo svojej voliére. Zrazu začul muža ako kričí aj s ďalšími. Muži sa divne pohybovali a robili hluk-boli opití. Hasco nechápal, že čo im je. Zrazu jeden neznámy muž prišiel k voliére a Hasco začal štekať. Neznámy muž na neho kričal, zobral si palíc zo zeme a začal do neho šťuchať. Hascovi sa to nepáčilo a vrčal. Potom jeho majiteľ niesol jedlo, ale prevzal si to ten muž, ktorý bol na Hasca zlý a otvoril voliéru s palicou a Hasca bil spolu s ďalsími. Hasco sa branil a hrýzol ich a v tom sa pridal aj jeho majiteľ, ktorý Hasca pozeral do laby a padol na zem. Hasco ušiel preč, no Laba mi silné krvácala, ale on ďalej bežal. Zrazu spadol na zem a bolo mu divne, odplazil sa pod strom, tam zaspal. Keď sa prebral, tak mal na labe chrastu, hrozne bolela a nevládal chodiť, tak ju musel mať zdvihnutú a chodiť po troch. Laba sa mu zahojila, ale zostala mu tam dlhá jazva.
• Povaha: Hasco je odvážny a nemá rád, keď sa nad neho niekto povyšuje. Je tvrdohlavý a nebojí sa povedať svoj nazor, za ktorým si stojí. Nemá rád ľudí, všetkých ľudí a neverí im. Občas je až príliš vážny a nevie si zo seba spraviť srandu, no občas až príliš podpichuje druhých. Nerád hovorí o jeho mame a súrodencoch, vlastne o nich vôbec nehovorí, pretože je na to citlivý. Snaží sa nepodliehať náhlym pocitom, no občas sa mu to nepodarí a vybuchne. Ľahko sa naštve na druhých.
• Miesto žitia: ulica
• Vek psíka: 3 roky
• Meno majitela: nemá majiteľa